Mechanika pohybu koňa
Hiporehabilitačný pracovník musí vedieť posúdiť mechaniku pohybu koňa, lebo pohyb koňa je základný liečebný a rehabilitačný prostriedok. Pri mechanike pohybu koňa posudzujeme:
- pravidelnosť - rytmické striedanie končatín, ak je arytmické - kôň kríva
- čistotu chodu - kôň nerozhadzuje alebo nezametá končatinami
- priestorovosť - dĺžka kroku
- akciu - výška a spôsob zdvíhania končatín
- kadenciu - počet krokov za časovú jednotku
- kmih - energia pohybu závislá hlavne na odraze zadných končatín a temperamentu koňa
- ruch - rýchlosť a tempo chodu
- mäkkosť kroku
Základné mechaniky pohybu koňa - každá končatina pri svojom pohybe prechádza postupne týmito fázami: odraz, pohyb nad zemou, vznos, došľap, nesenie, podopierania a posúvanie. Spôsoby posunovania sa nazývajú chody koňa. Rozlišujú sa tri základné chody koňa:
- Krok - je najpomalší a najmenej namáhavý chod koňa. V hipoterapii je krok striedaný s klusom najčastejšie používaný chod. Krok začína zadnou nohou, pokračuje prednou nohou zhodnej strany a nasleduje zadná a potom predná na opačnej strane. Pohyb prebieha odzadu dopredu a prejavuje sa sínusoidným pohybom pri pohľade zhora.ˇ
Chôdza priamo vpred: konský krok podmieňuje anteflexiu a retroflexiu panvy, ale súčasne i skrížené rotaćné pohyby panvy a ramenného pletenca. Na strane pohybu končatín koňa sa rotuje panva mierne smerom ventrálnym a pletenec ramenný smerom dorzálnym.
Chôdza do kruhu: chrbát koňa je mierne ohnutý v tvare kruhu, čo sa na pacientovi prejaví konvexitou chrbtice smerom von z kruhu. To sa využíva pri ovplyvňovaní C-krivky alebo hlavnej krivky pri skoliózach, keď pacienta posadíme konkávitou smerom von z kruhu. Čím je priemer kruhu menší, tým väčšie je ohnutie koňa i chrbtice jazdca. Rameno jazdca na vonkajśej strane kruhu je vyššie a panva nižšie.
- Klus - je stredne rýchly chod. V hiporehabilitácii sa využíva zriedka. Najčastejšie sa používa v liečebno výchovnom jazdení a pri jazdení handicapovaných. Pre klus je typický súčasný pohyb diagonálnych končatín v rovnakých fázach pohybu. Protiľahlé dvojice sa striedajú v rovnakých fázach a odraz končatín je taký silný, že telo koňa letí vzduchom a dopadne na opačnú diagonálu.
Cval - je súvislý rad skokov, ktoré sa pravidelne opakujú. Je najrýchlejším a súčasne najnamáhavejším chodom koňa. V hipoterapii sa najmenej využíva.
Výber koňa musí mu byť venovaná veľká pozornosť. Na výbere sa má podieľať hipológ aj hiporehabilitačný pracovník.
- Exteriér - podiel kostry koňa a svalstva na celkovej stavbe tela z hľadiska vyváženosti jednotlivých častí medzi sebou. Dôležitá je súmernosť jednotlivých partií, dobré osvalenie a mechanika pohybu.
- Charakter - kôň má byť psychicky vyrovnaný, pokojný, uvoľnený, trpezlivý, s chuťou pracovať, bez zlozvykov, neľakajúci sa rôznych podnetov, ľahko ovládateľný.
Ideálny typ koňa pre hipoterapiu je štvorcového rámca, s kratším mäsitým krkom, oblým kohútikom, krátkym pevným a dobre osvaleným chrbtom, so správne tvarovanými lopatkami, končatinami bez deformít, pružnými sponkami (časť nohy nad kopytom) a zdravými a pevnými kopytami.
Výcvik koňa na hipoterapiu je vhodné začať pripravovať zdravé mladé kone od 5 rokov, odchované v stáde. Príprava koňa sa skladá zo základného výcviku, ktoré absolvujú všetky kone a nadstavbového špeciálneho výcviku pre hipoterapiu. Osobitné postavenie zaujíma výcviková metóda TEAM, pri ktorej sa kôň naučí nereagovať na nezvyklé pohybové a iné reakcie postihnutého.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára