Polohovanie
Polohovanie využívame hlavne pred začatím liečebnej jednotky na uvoľnenie spasticity a kontraktúr. Využívame ju však i počas liečebnej jednotky na stojacom i idúcom koni.
Pozdĺžne polohovanie na chrbte: pacient leží na chrbte koňa s hlavou nad konským zadkom a nohy má v oblasti krku koňa. Pôsobí na uvoľnenie flexorov a adduktorov bedrového kĺbu.
Pozdĺžne polohovanie na bruchu: pacient leží na bruchu s hlavou na krku koňa a s abdukovanými nohami na chrbte koňa. Ruky má spustené po bočných stranách krku.
Priečne polohovanie: pacient leží na bruchu priečne cez koňa, s rukami a hlavou voľne visiacimi na jednej strane konského brucha a s rukami na druhej. Pôsobí na uvoľnenie ramenných pletencov, chrbtového a ischiokrurálneho svalstva.
Korektný sed
Počas liečebnej jednotky sa snažíme dosiahnuť optimu sa blížiaci korektný sed.
Korektný sed je charakterizovaný obkročným sedom, podsadenou panvou, sediac rovnomerne z dvoch tretín na oboch sedacích a z jednej tretiny na lonových kostiach, stiahnutou brušnou stenou, rozloženými ramenami a priloženými lopatkami, voľne spustenými ramenami s neodstávajúcimi lakťami, vzpriameným držaním trupu, brada-krk zvierajú 90° uhol a temeno lebky je najvyšším bodom tela. Päty sú zasa najnižším bodom a spolu s bedrovým kĺbom, plecom a uchom sa v ideálnom prípade nachádzajú presne nad sebou. Keď sú ťažiská koňa a jazdca v jednej línii, o čo sa snaží nielen jazdec, ale aj kôň, lebo vtedy je pohyb oboch najekonomickejší a najpríjemnejší, dochádza k najefektívnejšiemu prenášaniu pohybových stimulov z konského chrbta cez sedaciu oblasť pacienta na celé telo a prebieha optimálny pohybový dialóg kôň - jazdec.
U časti pacientov optimálny sed nedosiahneme, preto upozorňujeme pacienta na chyby držania tela, prićom si ho sám aktívne upraví alebo korigujeme jeho sed pri zastavení koňa.
Niektorí pacienti nie sú schopní aktívneho sedu. Vtedy hiporehabilačný pracovník sedí za pacientom. Sed za pacientom sa využíva i pri neschopnosti udržať hlavu v stredovom postavení.
Koordinácia trupu
Pacient sa musí na pohybové podnety koňa neustále adaptovať a koordinovať pohyb svojho tela.
Koordinácia pri pohybe vpred je relatívne ľahká.
Koordinácia pri pohybe do oblúka vyžaduje zvýšený funkčný výkon polovice tela na vokajšej strane oblúka. U pacientov, ktorí nie sú schopní adekvátne reagovať oslabenou stranou (hemiparetici) robíme oblúky s oslabenou na vnútornej strane oblúka. Oslabenú stranu dáme na vonkajší oblúk, až keď dosiahneme čo najsymetrickejšie držanie trupu.
Korekčné polohy
Korekčné polohy sú podporujúce cielené polohy. Využívajú skutočnosť, že i malé zmeny v držaní tela vyvolávajú významné zmeny v neuromuskulárnej koordinácii. Zmenou polohy rúk, poprípade hlavy, zacieľujeme svoje pôsobenie tak, aby čo najviac pozitívne ovplyvňovalo poškodené pohybové reťazce, aby boli čo najvhodnejšie zapájané. Korekčných polôh je 65. Je možné vytvoriť veľké množstvo ich kombinácií a snažíme sa nimi dosiahnuť čo najsymetrickejšie držanie i pohyby pacienta.
Trénovanie percepcie
Pacient je počas pohybového dialógu s koňom zahrnutý množstvom vnemov. Pre zvýšenie účinnosti je nutné, aby sa pacient otvoril ich prijímaniu. To sa dosahuje tým, že pacianta cielene vyzývame, aby si uvedomoval svoje telo, jeho pohyby a polohu jednotlivých častí. Osobitný prístup výcviku percepcie vyžadujú deti. Sústredíme ich na vnímanie teploty koňa, pohybu koňa, pohybu jeho krku, pliec atď. Cez uvedomovanie si týchto podnetov prejde na uvedomovanie si pohybov vlastného tela.
.jpg)
